Vyhľadávanie

Search

Potrebujete pomôcť s vyhľadávaním? Pozrite si pomocník.

Hľadaný výraz: Sk 2,1-13


1 Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste.

2 Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli.

3 I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden.

4 Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi; ako im Duch dával hovoriť.

5 V Jeruzaleme boli Židia, nábožní Ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom.

6 Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom.

7 I stŕpli a udivení vraveli: "Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania?

8 A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili?

9 My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kapadócie, Pontu a Ázie,

10 Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania,

11 Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch."

12 Všetci žasli a v rozpakoch si vraveli: "Čo to má znamenať?"

13 Ale iní s úsmeškom hovorili: "Sú plní mladého vína."